Keď Európska únia vo februári 2026 definitívne schválila balík Omnibus I, časť slovenských dodávateľov si vydýchla: prah povinného ESG reportingu sa posunul nahor a viaceré termíny sa odsunuli o dva roky. Kontraintuitívny záver z toho však znie inak — odklad povinnosti nie je odkladom tlaku. Menší slovenský výrobca, ktorý sám nikdy neprekročí hranicu tisíc zamestnancov, sa do vykazovania udržateľnosti dostane spravidla skôr cez objednávku svojho odberateľa než cez samotný zákon. A práve to robí z CSRD tému, ktorú nemôže odložiť ani firma formálne mimo rozsahu smernice.
Tento text je analytický prehľad stavu k 2. júlu 2026. Legislatíva okolo vykazovania udržateľnosti je v pohybe — na úrovni EÚ prebieha zjednodušenie (Omnibus), na úrovni Slovenska ešte nie je uzavretá transpozícia obsahovej časti do zákona o účtovníctve. Každé číslo aj termín preto uvádzame s dátumom platnosti a čitateľovi odporúčame overiť aktuálne znenie v Zbierke zákonov (Slov-Lex) k dátumu rozhodovania.
Čo CSRD žiada a ako sa dostala do slovenského práva
Smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov — Corporate Sustainability Reporting Directive, smernica (EÚ) 2022/2464 (CSRD) — nahradila staršiu smernicu o nefinančnom vykazovaní a zaviedla podstatne širší a štandardizovaný režim. Namiesto voľného „nefinančného vyhlásenia“ musia dotknuté podniky vykazovať údaje o životnom prostredí, sociálnych otázkach a správe (ESG) podľa jednotných Európskych štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti (ESRS), s povinným auditom (limited assurance) a v strojovo čitateľnom formáte ako súčasť výročnej správy (smernica (EÚ) 2022/2464).
Do slovenského práva sa CSRD premietla novelou zákona o účtovníctve — podľa sekundárnych analýz (napr. LeitnerLeitner, KPMG Slovensko, Bureau Veritas) prostredníctvom zákona č. 105/2024 Z. z., účinného od 1. júna 2024, ktorý povinnosť vykazovania udržateľnosti a odkaz na štandardy ESRS vložil do zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Slovensko pritom veľkostné limity upravilo o infláciu: hranica pre povinné vykazovanie sa naviazala na prekročenie aspoň dvoch z troch kritérií — aktíva nad 25 mil. eur, čistý obrat nad 50 mil. eur a viac než 250 zamestnancov — a to počas dvoch po sebe idúcich účtovných období (podľa sekundárnych analýz Accace a KPMG; presné znenie treba overiť v texte zákona na Slov-Lexe).
Pre zahraničného investora je dôležité, že Slovensko nešlo cestou „gold-platingu“ nad rámec smernice, ale ani nezmäkčilo štandardy ESRS — tie sú definované na úrovni EÚ ako delegované akty a členský štát ich obsah nemení. Znamená to, že správa slovenskej dcéry a správa jej západoeurópskej materskej firmy vychádzajú z rovnakej metodiky. Táto zhoda je zámerná: cieľom CSRD bolo urobiť ESG údaje porovnateľnými naprieč jednotným trhom.
Kto vykazuje a od kedy — tri vlny a dvojročný odklad
Pôvodná architektúra CSRD počítala s postupným nábehom v troch vlnách. Prvá vlna — veľké subjekty verejného záujmu (kótované spoločnosti, banky, poisťovne) s viac než 500 zamestnancami — začala vykazovať za účtovný rok 2024, teda prvé správy zverejnila začiatkom roka 2025. Na Slovensku ide podľa odhadu Grant Thornton Slovensko približne o 20 takýchto subjektov; ich povinnosť trvá ďalej.
Druhá vlna — ostatné veľké podniky, ktoré nie sú subjektmi verejného záujmu — mala pôvodne začať vykazovať za rok 2025 a prvé správy zverejniť v roku 2026. Práve tu prišla najvýraznejšia zmena. Smernica (EÚ) 2025/794, tzv. „Stop-the-clock“, schválená Európskym parlamentom 3. apríla 2025 a účinná od 17. apríla 2025, odložila začiatok uplatňovania pre túto skupinu o dva roky. V praxi to znamená, že firmy druhej vlny budú prvýkrát vykazovať za účtovný rok 2027 a správy zverejnia až v roku 2028. Podľa odhadu Grant Thornton Slovensko sa odklad na Slovensku týka približne 700 spoločností z kategórie väčších podnikov.
Tretia vlna — kótované malé a stredné podniky — mala nabehnúť za rok 2026. Podľa balíka Omnibus sa však táto skupina z povinného rozsahu prakticky vyníma a smeruje k dobrovoľnému vykazovaniu podľa zjednodušeného štandardu pre neveľké podniky (VSME). Pre slovenské kótované MSP to znamená, že povinná ESG správa podľa plnej metodiky ESRS im s vysokou pravdepodobnosťou nevznikne — čo však, ako uvidíme nižšie, nemusí znamenať, že sa im téma vyhne.
Dvojročný odklad druhej vlny sa do slovenského práva premietol nepriamou novelou zákona o účtovníctve; podľa sekundárnych zdrojov (SKDP, Grant Thornton) bola prijatá v rámci novelizácie súvisiacich predpisov v oblasti kapitálového trhu. Medzi legislatívnymi vozidlami sa v tejto súvislosti uvádza aj zákon č. 256/2025 Z. z.; jeho presné znenie a rozsah dopadu na účtovný režim treba overiť v Slov-Lexe k dátumu rozhodovania, keďže ide o oblasť, ktorá sa v roku 2025 a 2026 opakovane menila.
Omnibus posúva prah — a časová os je stále v pohybe
Zásadnejšou než odklad termínov je zmena okruhu povinných firiem. Obsahovú časť balíka Omnibus I formálne schválila Rada Európskej únie 24. februára 2026 a text vyšiel v Úradnom vestníku EÚ 26. februára 2026, s účinnosťou 20 dní po zverejnení (Rada EÚ, tlačová správa z 24. februára 2026). Omnibus výrazne zužuje rozsah CSRD: povinnosť vykazovať podľa ESRS sa má vzťahovať len na podniky, ktoré prekročia obidve hranice súčasne — viac než 1 000 zamestnancov a čistý obrat nad 450 mil. eur (Rada EÚ; potvrdené sekundárnymi analýzami Clifford Chance a Accountancy Europe).
To je oproti pôvodnému nastaveniu (250 zamestnancov, obrat 50 mil. eur, aktíva 25 mil. eur) radikálne zvýšenie. Podľa sekundárnych analýz (Prosman & Pavlovič, RSM SK) väčšina firiem, ktoré sa dosiaľ pripravovali na druhú vlnu, po transpozícii Omnibusu z povinného rozsahu vypadne. Pre spoločnosti prvej vlny, ktoré po novom nedosiahnu zvýšený prah, smernica navyše zavádza prechodné oslobodenie za roky 2025 a 2026, aby nemuseli vykazovať a následne z rozsahu vypadnúť.
Dôležitá je práve táto podmienka „stále v pohybe“. Omnibus I je smernica EÚ, ktorú musí každý členský štát transponovať do vlastného práva; Slovensko má povinnosť premietnuť ju do zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a nadväzujúcich predpisov do 19. marca 2027, s prvým uplatnením pre účtovné obdobia začínajúce 1. januára 2027 alebo neskôr. K 2. júlu 2026 táto obsahová transpozícia na Slovensku ešte nie je uzavretá — národný zákonodarca deklaroval zámer okruh povinných firiem zúžiť, no konečné znenie závisí od legislatívneho procesu. Súbežne prebieha aj revízia samotných štandardov ESRS na úrovni EÚ, ktorá má obsah vykazovania zjednodušiť. Čitateľ by preto nemal pracovať s „finálnymi“ číslami: prah 1 000 zamestnancov a 450 mil. eur je stav prijatej smernice, jej presné premietnutie do slovenského zákona a do revidovaných ESRS sa ešte dolaďuje.
Scope 3 a tlak reťazca — prečo sa vykazovanie dotkne aj menšieho dodávateľa
Tu sa vraciame k úvodnej téze. Aj keď väčšina slovenských dodávateľov po Omnibuse nebude mať vlastnú zákonnú povinnosť vykazovať, nedostane sa mimo dosahu CSRD. Dôvodom je Scope 3 — emisie a vplyvy v hodnotovom reťazci. Štandardy ESRS žiadajú od veľkého vykazujúceho podniku, aby zohľadnil aj dopady u svojich dodávateľov a odberateľov, nielen vo vlastných prevádzkach. Veľký odberateľ, ktorý povinnosti podlieha, tak potrebuje ESG údaje od svojich dodávateľov, aby vlastnú správu vôbec dokázal zostaviť.
Pre Slovensko má táto mechanika konkrétnu podobu. Krajina je jednou z najautomobilovejších ekonomík sveta a jej priemysel je hlboko previazaný s veľkými výrobcami — Volkswagen v Bratislave, Kia v Žiline, Jaguar Land Rover v Nitre, Stellantis v Trnave a pripravovaný závod Volvo Cars pri Košiciach. Každý z týchto výrobcov nesie vlastné ciele dekarbonizácie a vlastnú Scope 3 agendu. Podľa odbornej interpretácie (nejde o normu, ale o vecný výklad reťazca) sa tým aj menší dodávateľ úrovne Tier 2 alebo Tier 3, ktorý sám nespĺňa žiadny prah, fakticky vťahuje do vykazovania — prostredníctvom dotazníkov, doložiek v zmluvách a požiadaviek na uhlíkovú stopu dodávok. V praxi je „ESG doložka“ v objednávke od OEM účinnejším spúšťačom než akýkoľvek zákonný limit.
Balík Omnibus túto asymetriu čiastočne tlmí. Zavádza tzv. strop hodnotového reťazca (value-chain cap): veľký vykazujúci podnik nemá od menších firiem pod prahom vyžadovať viac údajov, než stanovuje dobrovoľný zjednodušený štandard VSME (podľa sekundárnych analýz KPMG a Accountancy Europe). Cieľom je zabrániť tomu, aby sa administratívna záťaž „stiekla“ na malé firmy v plnom rozsahu ESRS. Pre slovenského dodávateľa z toho vyplýva praktický záver: pripraviť si zvládnuteľný, ale konzistentný súbor údajov podľa logiky VSME — spotreba energie, emisie, základné sociálne a governance ukazovatele — je realistickejšia stratégia než dúfať, že sa požiadavka reťazca nedostaví. Údaje o udržateľnosti sa stávajú súčasťou obchodnej spôsobilosti dodávateľa, nie len účtovnou povinnosťou.
Čo z toho pre slovenského dodávateľa vyplýva
Prvý záver: odklad a zvýšenie prahu sú reálne, no netreba ich čítať ako „CSRD sa nás netýka“. Vlastná zákonná povinnosť sa u väčšiny slovenských dodávateľov po Omnibuse buď posúva na účtovný rok 2027 (druhá vlna, správy 2028), alebo úplne odpadá (menšie firmy pod novým prahom). Tlak hodnotového reťazca cez Scope 3 však zostáva a prichádza rýchlejšie než legislatíva.
Druhý záver: časová os je otvorená. K 2. júlu 2026 je na úrovni EÚ prijatá „Stop-the-clock“ smernica (EÚ) 2025/794 aj obsahový Omnibus I (Rada EÚ, 24. februára 2026), no slovenská transpozícia obsahovej časti do zákona č. 431/2002 Z. z. má lehotu až do 19. marca 2027 a nie je uzavretá; súbežne sa revidujú štandardy ESRS. Firma, ktorá si dnes fixuje presné čísla a termíny, riskuje, že bude plánovať podľa medzistavu.
Tretí záver: bez ohľadu na to, do ktorej vlny firma spadne, oplatí sa začať zberom niekoľkých spoľahlivých ukazovateľov — spotreba energie a vody, priame a nakupované emisie, základné personálne a governance dáta. Práve tieto údaje si od dodávateľov budú pýtať veľkí odberatelia v automobilovom a logistickom reťazci, a práve okolo nich je postavený zjednodušený štandard VSME. Pre zahraničného investora vstupujúceho na slovenský trh cez dodávky pre miestne OEM je to praktický prvok due diligence: schopnosť dodávateľa poskytnúť konzistentné ESG údaje sa stáva predpokladom kontraktu, nie jeho nadstavbou.
Symbol Consulting sleduje transpozíciu Omnibusu do slovenského zákona o účtovníctve aj revíziu ESRS a bude tento prehľad aktualizovať podľa toho, ako sa časová os ustáli. Do vtedy platí, že pri každom rozhodnutí s dosahom na vykazovanie treba overiť aktuálne znenie v Slov-Lexe k dátumu rozhodovania.
Tento článok má len informatívny charakter a nie je právnym, daňovým ani finančným poradenstvom.
Zdroje a dáta: smernica (EÚ) 2022/2464 (CSRD); smernica (EÚ) 2025/794 („Stop-the-clock“); Omnibus I — Rada EÚ, tlačová správa a Úradný vestník EÚ, 24.–26. februára 2026; zákon č. 105/2024 Z. z. a zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, zákon č. 256/2025 Z. z. (overiť na Slov-Lex); štandardy ESRS. Sekundárne analýzy (označené ako sekundárne): LeitnerLeitner, KPMG Slovensko, Accace, Grant Thornton Slovensko, Bureau Veritas, Clifford Chance, Accountancy Europe, Prosman & Pavlovič, RSM SK, SKDP. Stav k 2. júlu 2026.