Novela č. 272/2025 Z. z. vypustila zo zákona o dani z finančných transakcií fyzickú osobu – podnikateľa. Právnickú osobu nevypustila. Pre zahraničného výrobcu, ktorý vstupuje na slovenský trh cez s. r. o., cez organizačnú zložku alebo bez vlastnej entity, sa transakčná daň 1. januára 2026 nezrušila — naopak, zákon presnejšie opísal, odkedy a za akých okolností ho zaväzuje.
Tento text rekonštruuje osobnú pôsobnosť dane z platného znenia zákona a z tlačiva, ktoré k nemu vydalo Finančné riaditeľstvo SR: kto je daňovníkom, od ktorého dňa, čo sa podáva a v akej lehote. Nerobí výpočet daňového zaťaženia konkrétnej spoločnosti, neposudzuje jednotlivé platobné toky a nehodnotí, či je daň nastavená dobre alebo zle.
„Zrušili transakčnú daň?“ je nesprávna otázka
Zrušenie sa týkalo jednej kategórie daňovníkov, nie dane. Zákon č. 272/2025 Z. z., schválený 30. septembra 2025 a vyhlásený 21. októbra 2025, nadobudol účinnosť 1. januára 2026 a odstránil zo zákona č. 279/2024 Z. z. fyzickú osobu – podnikateľa (primárny zdroj Slov-lex, vyhlásené znenie z 21. 10. 2025). Sadzby, predmet dane ani mesačná periodicita sa nezmenili.
Otázka, ktorá rozhoduje pri vstupe na trh, znie inak: od ktorého dňa sa zahraničná spoločnosť stáva daňovníkom v zmysle zákona. Odpoveď na ňu nezávisí od toho, či spoločnosť má na Slovensku zapísanú entitu, ale od dvoch skutočností — kde má sídlo poskytovateľ jej platobných služieb a či jej činnosť v tuzemsku napĺňa znaky stálej prevádzkarne.
Rozdiel medzi oboma otázkami je praktický. Prvá vedie k záveru, že v roku 2026 sa administratívna záťaž znížila, čo je pre viac než štyristotisíc slovenských živnostníkov pravda. Druhá vedie k mape platobných tokov, v ktorej sa u zahraničného investora zvyčajne nachádza aspoň jedna položka, ktorá sa predtým za predmet dane nepovažovala — preúčtovaný náklad od materskej spoločnosti.
Kto je daňovníkom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z.
Daňovníkom je právnická osoba, ktorá vykonáva finančné transakcie a je používateľom platobných služieb poskytovateľa, alebo právnická osoba, za ktorú sú finančné transakcie vykonávané. Zákon ju ďalej delí na daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou — právnickú osobu so sídlom v tuzemsku — a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý sídlo na Slovensku nemá (primárny zdroj Slov-lex, znenie účinné od 1. 1. 2026).
| Kategória | Ustanovenie | Kto do nej patrí | Čo ju spúšťa |
|---|---|---|---|
| Neobmedzená daňová povinnosť | § 3 ods. 1 písm. a) | Právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike | Samotné sídlo v tuzemsku |
| Obmedzená daňová povinnosť — účet | § 3 ods. 1 písm. b) prvý bod | Právnická osoba bez sídla v SR | Je používateľom platobných služieb poskytovateľa so sídlom v tuzemsku |
| Obmedzená daňová povinnosť — prevádzkareň | § 3 ods. 1 písm. b) druhý bod | Právnická osoba bez sídla v SR | Vykonáva činnosť v tuzemsku prostredníctvom stálej prevádzkarne |
| Nie je daňovníkom | § 3 ods. 2 | Obce, VÚC, rozpočtové a príspevkové organizácie, občianske združenia, nadácie, školy zo siete a ďalšie taxatívne uvedené subjekty | Postavenie subjektu; oznamuje sa platiteľovi dane podľa § 12 ods. 6 |
Pre vstup na trh je rozhodujúci druhý a tretí riadok. Zahraničná spoločnosť sa môže stať daňovníkom bez toho, aby na Slovensku čokoľvek zapísala do obchodného registra — stačí, že si otvorí účet u banky so sídlom v tuzemsku, alebo že jej činnosť naplní definíciu stálej prevádzkarne. Finančná správa SR to vo svojej odpovedi formuluje rovnako: rozhodujúce je sídlo poskytovateľa platobných služieb, prípadne prevádzkareň, nie zápis spoločnosti (primárny zdroj Finančná správa SR, stav k 22. 8. 2026).
Sadzba je podľa § 6 zákona 0,4 % zo základu dane, najviac 40 eur za jednu finančnú transakciu; pri výbere hotovosti 0,8 % bez stropu a za použitie platobnej karty 2 eurá, pričom zdaňovacím obdobím je pri karte podľa § 9 ods. 2 kalendárny rok. Strop 40 eur znamená, že daň je regresívna: pri veľkých úhradách klesá jej efektívna sadzba, pri hustom toku menších platieb zostáva plných 0,4 %. Práve druhý profil je typický pre dodávateľské reťazce s režimom JIT.
Zaradenie do jednej z dvoch kategórií rozhoduje o rozsahu dane viac než sadzba. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona je predmetom dane odpísanie sumy z platobného účtu daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou vedeného v tuzemsku alebo v zahraničí, kým u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou len z účtu vedeného v tuzemsku, prípadne z účtu, ak transakcia súvisí s činnosťou stálej prevádzkarne.
Asymetria má priamy dôsledok pre výber vstupnej štruktúry. Slovenská s. r. o. so zahraničným vlastníkom je daňovníkom s neobmedzenou povinnosťou, a preto sa daň vzťahuje aj na jej úhrady z účtu vedeného v inej krajine — presun platobného styku mimo Slovenska rozsah dane neznižuje. Zahraničná spoločnosť bez slovenského sídla je v opačnej pozícii: mimo prevádzkarne a mimo tuzemského účtu predmet dane nevzniká.
Zákon zároveň vylučuje z predmetu dane celý rad platieb. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) ním nie sú platobné operácie vykonané v súvislosti s platením daní, odvodov, poplatkov a príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, colného dlhu, odvodov do Sociálnej poisťovne a odvodov na zdravotné poistenie. Mzdové a odvodové toky teda základ dane netvoria; tvoria ho úhrady dodávateľom, vnútroskupinové platby a výbery hotovosti.
Stála prevádzkareň a hranica pätnástich dní
Stálou prevádzkarňou je podľa § 2 ods. 2 zákona trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, cez ktoré daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonáva svoju činnosť v tuzemsku — najmä miesto, z ktorého je činnosť organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja alebo technické zariadenie. Miesto sa považuje za trvalé, ak sa využíva sústavne alebo opakovane.
Pri jednorazovej činnosti zákon určuje kvantitatívnu hranicu: miesto sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne 15 dní počas zdaňovacieho obdobia. Keďže zdaňovacím obdobím je podľa § 9 ods. 1 kalendárny mesiac, ide o pätnásť dní v mesiaci, nie v roku. Rovnaká pätnásťdňová hranica platí samostatne pre stavenisko a miesto vykonávania stavebných a montážnych projektov a samostatne pre poskytovanie služieb daňovníkom alebo osobami, ktoré preň pracujú.
Zákon k tomu pridáva ďalšie situácie, ktoré sa za stálu prevádzkareň považujú bez ohľadu na počet dní: poskytovanie služby informačnej spoločnosti, ktorá predstavuje predaj alebo sprostredkovanie predaja cez elektronické rozhranie umiestnené v tuzemsku; závislý zástupca, ktorý sústavne alebo opakovane prerokúva alebo uzatvára zmluvy v mene daňovníka; a poistné riziko umiestnené v tuzemsku. Výklad, ktorý k hranici pätnástich dní publikovala KPMG Slovensko, sa s textom zákona zhoduje (konzultačný zdroj KPMG Slovensko, 27. 11. 2025).
Praktický dôsledok pre nearshoringový projekt je zreteľný. Montážny tím vyslaný k automobilovej kotve na tri týždne v jednom kalendárnom mesiaci prekročí pätnásť dní, aj keď ide o jednorazovú zákazku a materská spoločnosť na Slovensku nemá ani zapísanú organizačnú zložku. Test sa robí za každý mesiac zvlášť.
Preúčtované náklady a mesačné zdaňovacie obdobie
Preúčtovaným nákladom je suma finančnej transakcie, ktorú za daňovníka vykoná iná osoba než daňovník; pri daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou musí táto transakcia súvisieť s jeho činnosťou v tuzemsku. Sadzba je rovnaká — 0,4 % zo základu dane. Platiteľom dane je v tomto prípade podľa § 3 ods. 3 písm. d) sám daňovník, ktorému sa náklad preúčtuje, nie banka.
Zdaňovacím obdobím je pri preúčtovaných nákladoch kalendárny mesiac, v ktorom daňovník preúčtované náklady uhradil, pričom za úhradu sa považuje aj započítanie pohľadávok. To je pre vnútroskupinové vzťahy podstatnejšie než samotná sadzba: zápočet vzájomných pohľadávok medzi dcérskou a materskou spoločnosťou spúšťa zdaňovacie obdobie rovnako ako bankový prevod.
Lehota vyplýva z § 10 ods. 1 zákona. Platiteľ dane vypočíta daň, vyberie ju a odvedie správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po zdaňovacom období; v tej istej lehote podáva elektronické oznámenie o výške dane. Finančné riaditeľstvo SR určilo pre toto oznámenie nový vzor OZNDFTv26-1, ktorý sa prvýkrát použil za zdaňovacie obdobie január 2026, zatiaľ čo predchádzajúci vzor OZNDFTv25-1 zostal pre obdobia končiace 31. decembrom 2025 (primárny zdroj Finančné riaditeľstvo SR, informácia k vzoru OZNDFTv26-1, október 2025).
Z rovnakého dokumentu vyplýva aj rozsah technickej zmeny: z tlačiva sa vypustili rodné číslo, dátum narodenia, identifikačné údaje fyzickej osoby a pole dediča. Tlačivo tak dnes nepočíta s tým, že by daňovníkom mohla byť fyzická osoba.
Základ dane je pri preúčtovaní vymedzený v § 5 ods. 2 zákona dvojako: buď ako suma preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie vzťahujúcej sa na činnosť daňovníka v tuzemsku, alebo ako suma samotnej finančnej transakcie, ktorú vykonala iná osoba a preúčtovala ju daňovníkovi, ak ju daňovník vie preukázať. Preukázateľnosť je teda podmienkou užšieho základu, nie formalitou.
Pri transakčnom účte vedenom v inej mene než v eurách sa suma podľa § 5 ods. 3 zákona prepočíta referenčným výmenným kurzom Európskej centrálnej banky alebo Národnej banky Slovenska platným v deň vykonania finančnej transakcie. Pre skupiny, ktoré vedú slovenskú entitu na účte v inej mene, to znamená kurz ku dňu transakcie, nie priemerný mesačný ani kurz ku dňu preúčtovania.
Transakčná daň v bilancii štátneho rozpočtu k 30. júnu 2026
Ministerstvo financií SR uvádza, že k 30. júnu 2026 zaznamenala daň z finančných transakcií medziročný nárast o 205,4 mil. eur. Daňové príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 10 900 327 tis. eur, teda 47,5 % schváleného rozpočtu, a hotovostný schodok štátneho rozpočtu bol 2 969,1 mil. eur (primárny zdroj Ministerstvo financií SR, bilancia k 30. 6. 2026, aktualizované 1. 7. 2026).
Toto číslo sa nedá čítať ako miera rastu platobnej aktivity, a redakcia ho tak nečíta. Podľa § 13 ods. 2 zákona bolo prvým zdaňovacím obdobím až apríl 2025 a § 13 ods. 3 umožnil odviesť daň za prvé tri zdaňovacie obdobia najneskôr 31. júla 2025. Prvý polrok 2025 preto obsahuje len zlomok hotovostného výnosu, ktorý mu vecne prislúcha, kým prvý polrok 2026 obsahuje šesť plných mesiacov. Medziročné porovnanie je tu porovnaním nábehu so stabilizovaným stavom.
Absolútnu sumu vybranú za prvý polrok 2026 tlačová správa neuvádza — obsahuje len medziročnú zmenu, a iný verejný dokument s touto položkou za rovnaké obdobie sa nájsť nepodarilo. Rovnako sa nepodarilo dohľadať počet právnických osôb, ktoré daň reálne odviedli; tvrdenie o rozsahu okruhu platiteľov preto v tomto texte nie je.
Pre investičný prípad z toho vyplýva jediný spoľahlivý záver: daň je v systéme etablovaná, jej výnos rastie a k 21. júlu 2026 nebol predložený návrh, ktorý by ju pre právnické osoby rušil. Pri plánovaní trojročných nákladov na platobný styk s ňou treba počítať, a to od prvého mesiaca prevádzky, nie až od prvého uzavretého účtovného obdobia.
Čo si overiť pred registráciou slovenskej entity
Nasledujúcich šesť položiek vychádza z ustanovení zákona č. 279/2024 Z. z. citovaných vyššie a má podobu overiteľných otázok, nie odporúčaní. Každá z nich sa dá zodpovedať z dokumentov, ktoré má spoločnosť k dispozícii ešte pred podpisom prvej zmluvy na Slovensku: zo zmluvy o platobných službách, z harmonogramu prác a zo zoznamu vnútroskupinových nákladov. Poradie zodpovedá poradiu, v akom sa jednotlivé skutočnosti počas vstupu na trh objavujú.
- Sídlo poskytovateľa platobných služieb — vedie sa účet u poskytovateľa so sídlom v tuzemsku, alebo u poskytovateľa mimo Slovenska? Podľa § 3 ods. 3 zákona od tejto skutočnosti závisí, či je platiteľom dane banka, alebo samotná spoločnosť.
- Počet dní činnosti v tuzemsku za každý kalendárny mesiac zvlášť, so samostatným výpočtom pre staveniská a montážne projekty a samostatným pre poskytovanie služieb — hranica podľa § 2 ods. 2 zákona je pätnásť dní v zdaňovacom období.
- Zoznam nákladov, ktoré za slovenskú entitu uhrádza materská alebo sesterská spoločnosť, vrátane tých, ktoré sa vyrovnávajú zápočtom pohľadávok — podľa § 9 ods. 3 zákona spúšťa zdaňovacie obdobie aj započítanie.
- Elektronické rozhranie, cez ktoré sa realizuje predaj alebo sprostredkovanie predaja — je umiestnené v tuzemsku? Táto situácia zakladá stálu prevádzkareň bez ohľadu na počet dní.
- Osoby, ktoré na Slovensku prerokúvajú alebo uzatvárajú zmluvy v mene zahraničnej spoločnosti — konajú na jej pokyny a nesie za ne podnikateľské riziko ona? Ide o znaky závislého zástupcu podľa § 2 ods. 2 zákona.
- Kalendár podania: oznámenie na vzore OZNDFTv26-1 sa podáva elektronicky do konca mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období, teda dvanásťkrát ročne, nie raz za účtovné obdobie.
Zdroje a dáta
Primárne zdroje: Slov-lex — zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií v znení účinnom od 1. januára 2026 a zákon č. 272/2025 Z. z. vyhlásený 21. októbra 2025; Finančné riaditeľstvo SR — informácia o určení vzoru oznámenia OZNDFTv26-1 z októbra 2025; Finančná správa SR — odpovede na otázky k dani z finančných transakcií; Ministerstvo financií SR — Bilancia štátneho rozpočtu k 30. 6. 2026, aktualizovaná 1. júla 2026.
Konzultačný zdroj: KPMG Slovensko, komentár k novele z 27. novembra 2025, použitý na overenie výkladovej praxe k hranici pätnástich dní, nie ako zdroj normy. Všetky sumy sú uvedené v eurách podľa údajov citovaných dokumentov; prepočty kurzom sa v texte nevykonávali.
Text je všeobecnou analýzou platných predpisov a nepredstavuje právne, daňové, imigračné ani finančné poradenstvo.